V mene rodiny Shelley Saywell

V mene rodiny popisuje príbeh niekoľkých moslimských žien v Kanade a Spojených štátoch, ktoré sa stali obeťami vrážd zo cti. Režisérka Shelley Saywell im prostriedkom výpovedí rodiny a priateľov dáva hlas, a tak zároveň umožňuje vyniknúť ženskému elementu, tak vzácnemu v moslimskej kultúre.

Aqsu zabil jej vlastný otec, pretože odmietala nosiť hidžáb (tradičnú moslimskú šatku). Hidžáb predstavuje veľkú symboliku, je viac než len kúskom oblečenia, je to kultúrny a zároveň genderový symbol. Je reprezentáciou mužskej dominácie nad ženami. Ale čo sa stane, ak ho dcéra prestane chcieť nosiť, aby sa prispôsobila väčšinovej a zároveň ’cudzej’ kultúre? Čo ak chce niekoho sestra študovať na univerzite? Čo sa stane, ak mocní strácajú svoju moc? Film sa pokúša popísať genderové aspekty multikulturalizmu na osobnom príbehu obetí. Avšak vo filme vystúpi málo mužských protagonistov, ktorí sa rôzne snažia vraždy zo cti vysvetlliť. Jedným z nich je zástupca moslimskej obce v Toronte či jeden zo zatknutých útočníkov. Film tak nedáva priestor väčšej diskusii a v istom zmysle démonizuje moslimskú kultúru.

V mene rodiny je skôr filmom o rodine, ktorá sa stáva miestom uchovania svojej kultúry a tradícií. Ak muž pochádzajúci z tradične patriarchálnej spoločnosti stratí kontrolu nad svojou rodinou, násilie na ženách je bežným prostriedkom upevnenia moci, hlavne ak je človek inde bezmocný. A tak sa trest za odmietnutie nosenia hidžábu stáva náhradou za niečo oveľa väčšie: byť bezmocným v cudzej kultúre, kde nič nie je isté okrem vlastnej rodiny. Avšak či je výsledkom tejto neútešnej suituácie vražda v rodine či zo cti, je vždy odsúdeniahodná.

Michaela Pňačeková