Afgánski tanečníci Jamie Doran

Cieľ Afgánskych tanečníkov definuje ich formu, a to priblížiť situáciu tak realisticky a osobne, ako je to len možné. Preto režisér filmu Quraishi používa jednoduché filmové prostriedky (používanie mobilových videí či záberov zo skrytej kamery). Vďaka tomuto intímnemu pohľadu kamery nesledujeme iba učiacich sa, spievajúcich a tancujúcich chlapcov, ale sme aj svedkami túžobného pohľadu ich „majiteľov“ a pasákov. Nikto z nich sa však k ich homosexualite a vo väčšine prípadov aj pedofílii nevyjadruje priamo, pretože podľa ich názoru predsa nerobia nič nezvyčajné, Bačabazi je totiž tradíciou, a ak majú s chlapcami pohlavný styk, tak iba s ich súhlasom. Vyvstáva však otázka: ako môže byť sex s trinásťročným chlapcom dobrovoľný? Keďže sú títo chlapci násilne vtlačovaní do tradičnej ženskej performance ako obliekanie sa do ženských šiat a tancovanie, muži, ktorí ich zneužívajú, ich už nevnímajú ako členov rovnakého pohlavia. Toto dokazuje zaujímavý fakt súvisiaci s genderovou performance v rozdielnych kultúrach, a to ak je publikum ochotné, genderová perfomance je úspešná. Bohužiaľ v tomto prípade sú to deti, ktoré si svoju životnú cestu nevyberajú samé.

Quraishi natočil investigatívny a odvážny dokument o tradícii Bačabazi v Afganistane, ktorý má za cieľ hlavne upozorniť na danú problematiku a dosiahnuť istú zmenu. Behom natáčania filmu, malý chlapec Šáfi utečie s pomocou jedného z mužov, ktorí doprevádzajú Quraishiho a spolu s ním pomôžu chlapcovi nájsť jeho vlastnú rodinu. Jeden z mužov zapletených do obchodovania s chlapcami je zatknutý a Dastager zo strachu zo stíhania zmizne. I keď Bačabazi stále pokračuje, Quraishi dosiahol týmto filmom určitú zmenu. Afgánski tanečníci sú tak skvelým príkladom kinematografie o ľudských právach, ktorá mení svet.

Michaela Pňačeková